Kam kráčaš Slovensko. Výsledky volieb iba potvrdili dávno poznanú pravdu – kráčame vzad. V našom prípade sme sa vrátili pred november 1989. Zato ale máme to, čo nik iný na svete, stroj času. Má síce ešte zatiaľ nejaké tie detské choroby, potvora, prenáša nás len do minulosti, ale hádam za nejakých tých ľo – 40 rokov ho naučíme prenášať nás aj do budúcnosti. V ničom a z ničoho sme sa nepoučili, sklamala aj naša mladá generácia. K voľbám neprišlo niečo vyše 40 % spoluobčanov, ak by to le bol výlučne nesúhlas s terajšou politickou reprezentáciou, tak nás tie zvyšné percentá vlečú nevedno kam, určite nie k lepším zajtraškom. Pravica dokonale sklamala a ani ľavica sa nemá čím pýšiť, tých 25 % z celkového počtu oprávnených voličov nie je nič moc. Je to pyrhovo víťazstvo a ako sám pánsúdruh Lenon Malý možno nechcene priznal – je to cesta do pekla. Áno, má pravdu, v stave v akom sa nachádzame plus kríza EÚ, eurozóny ako aj svetová ekonomická kríza nenechávajú nikoho na pochybách, že veľmi ťažko, / skôr nie / naplní Smer-SD svoje predvolebné sľuby a aj svoj vládny program. V sociálnej oblasti a pri realizácii niektorých ústavných zákonov im však veľmi držím palce, lebo sa to životne dotýka nás všetkých. Cez to všetko si myslím, že nie je dôležité čo nám kto hovorí, ale kto nám čo hovorí. Tí, ktorí veci verejné a sľuby politikov posudzujú triezvo a bez emócii vedia, že cesta od sľubov k ich naplneniu je kľukatá, tŕnistá, plná výmoľov a zrútených mostov, nádejí aj beznádeje, Čaká nás hádam najťažšie obdobie od vzniku SR. Chcelo by to širšiu spoluprácu politikov, ale asi nie je vôľa. Ani sa nedivím, až príliš mnoho našich spoluobčanov dali dôveru Smeru-SD.Jeto dobré, je to zlé ? Ľudia uverili istotám. Ale okrem istoty, že to bude v najbližších dňoch, mesiacoch skutočne až neskutočne ťažké nás žiadne iné istoty nečakajú, žiaľ. Tých 44,41 % a 83 mandátov v parlamente je mimoriadný úspech Smeru-SD a naplnenie sna pánasúdruha Lenona Malého, škoda len, že nespomenul ďaleko potrebnejšie sny ako práca pre každého kto chce pracovať, atď, atď, atď. Jeho sen o milióne, ktorý mu verí, je snom malého chlapca, ktorý chce na Vianoce nejaký darček, škoda. Nech to teda skúsi sám, jeho svaly sú teraz nafúknuté do prasknutia, len aby po krátkom čase nespľasli ako vyfučaný balón. Apropó : po každom vrchole nasleduje pád, čím je cesta k vrcholu strmejšia a rýchlejšia, tým je aj pád strmejší a rýchlejší, pánsúdruh Lenon Veľký vie o čom to je.
Veľa ľudí homo homo sapiens na Slovensku sa po týchto prečudesných voľbách cítia ako cudzinci vo vlastnej krajine, mnohí z nich si myslia, že sú v nej dokonca bezdomovci, tak rozhodlo 25 % našich spoluobčanov, žiaľ. Sen o priamej demokracii sa zatiaľ odkladá, aj keď s výhradami, najbližšie k nemu má Matovič a jeho OĹANO, V svojom poslednom článku som spomenul imaginárneho sokola slobody, ktorý zatiaľ smutne sedí v klietke. Na útechu ducha a nádeje, ktorá nikdy nezomiera pripájam svoju krátku báseň :
“ Tak leť, leť, ty bájny slobody sokol,
a ostrým zrakom rozhliadni sa vôkol.
Tak leť, leť ďaleko, ba ešte ďalej,
ponad hrad, rieku i topoľovú alej.
Nech vzdušné prúdy vysoko ťa nesú,
tak zaleť až tam, kde sloboda, pravda a láska ešte nie sú. „