Pozorne si prečítam články aj iných blogerov. Nikdy sa však k nim nevyjadrujem, rešpektujem ich názor. Nezaložil som svoj blog preto, aby som zbieral nejaké úspechy. Pri písaní článkov mám len jeden cieľ : slušným a zrozumiteľným spôsobom vyjadriť svoj názor k niektorým najpálčivejším problémom našej spoločnosti pri správe vecí verejných, vedený len snahou o najschodnejšie a najlepšie riešenia v prospech všetkých občanov Slovenska. Zarmucuje ma len jeden fakt : zdá sa mi, že medzi čitateľmi nie sú veľmi populárne články o hodnotách, ktoré preferujú snahy o prelomové riešenia zmien v našej spoločnosti pri správe vecí verejných. Žiaľ, medzi našimi spoluobčanmi nie je nejaký masový záujem o tieto témy možno aj preto, že buď ich autori nie sú dostatočne fundovaní alebo opačne, tému iba popisujú a neuvádzajú jasné riešenia. No zrejme najväčším dôvodom nízkeho záujmu môže byť aj fakt, že väčšina našich spoluobčanov sa obáva určitého dielu spoluzodpovednosti za ďaľší osud našej krajiny.
Priama demokracia je hlavne o zodpovednosti každého z nás. Ak by sa naplno presadila, sprevádzali by ju nezvratne a prevratné zmeny v spoločenskom a hlavne v politickom systéme. Od základu by to zmenilo kvalitu nášho života a hlavne, a v to pevne dúfam, vytvorili by sa predpoklady aj pre šťastnejši a lepší život budúcich generácií. Mnohí autori len popisujú problém v našej spoločnosti tým, že iba poukazujú na rôzne prehrešky našich politikov a žiadajú ich odstúpenie. Toto však veľmi pripomína nesystémové riešenie EÚ pri presadzovaní dočasného Eurovalu a Eurovalu 2, keď finančná pomoc niektorým krajinám je vlastne iba kupovanie času a do budúcna nič podstatné na zlepšenie ich ekonomík nerieši. Teda ak niektorých politikov vymeníme, prídu ďaľší a možno ešte horší. Politické zoskupenia a ich čelní politickí reprezentanti sú hlavným semenišťom všetkého zla v našej spoločnosti. Sú to hlavní aktéri a podporovateľia bezuzdnej chobotnice korupcie, klamstva, lobizmu a rodinkárstva. Pokiaľ sa tento gordický uzol nepretne, nikdy v našej spoločnosti nezvíťazí česť, pravda, spravodlivosť, solidarita, etika a morálka. Ja osobne delím ľudí len na dobrých a zlých. Delenie ľudí podľa ich politického názoru je z môjho pohľadu už dávno akýmsi anachronizmom. Vyhovuje to len politickým zoskupeniam, ktoré potrebujú ideologicky svojich voličov spracovať, aby ich mohli voľby čo voľby ľahko ovládať. Priama demokracia je úplne o niečom inom. To nie je delenie ľudí na červených, modrých či bielych. Priama demokracia je o rovnosti, bratstve, slobode. Áno, aj francúzska revolúcia mala v svojom slogane Liberté, egalité, fraternité. Rozdiel je však v tom akými prostriedkami vtedajší revolucionári uskutočnili svoje ciele. Dúfam, že sme na takom vysokom stupni civilizácie, že ich krvavé spôsoby nebudeme nasledovať. Myšlienky francúzskej revolúcie boli však vznešené a sú v tom dobrom slova zmysle vzorom aj pre súčasných priaznivcov demokracie a najme priamej / čistej / demokracie.
Ak chceme hovoriť o priamej demokracii, tak musíme povedať aj to, čo ju vlastne najviac charakterizuje. Je to v prvom rade prísne a striktné oddelenie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, ako aj jej nezávislej kontroly. Patrí sem aj volebný zákon preferujúci viac volebných obvodov, ktoré umožnia, aby volení zástupcovia ľudu mali čo najbližšie k svojim voličom. V prechodnej dobe by mohli popri politických subjektoch do parlamentu kandidovať aj nezávislí kandidáti pričom sa nepripúšťa akékoľvek zasahovanie do štátnej správy alebo ovplyvňovanie jej relevantných predstaviteľov zo strany politických subjektov. Vo výkonnej moci pôsobia len nezávislí špičkoví odborníci v prechodnej dobe nominovaní politickými subjektami. Ak by sa priama demokracia úplne v novom politickom systéme presadila / ak by už nepôsobili politické subjekty ale len nezávislí poslanci / tak by uvedené prechodné riešenia boli nahradené voľbou nezávislých kandidátov do štátnej správy hlasovaním v parlamente. Inštitút referenda by bol naplno realizovaný, aby sa občania mohli priamo vyjadriť k veciam verejným a tak ich ovplyvňovať. Referendá by boli celoštátne a miestne. V miestnych referendách by mohli voliči svojho poslanca odvolať kedykoľvek ak neplní svoje predvolebné sľuby. Všetky ľudské práva a slobody by boli nedotknuteľné. Sociálny systém by plne zohľadňoval solidárnosť s občanmi v núdzi, tzn. úspešnejší a bohatší by mali väčší diel zodpovednosti pri podieľaní sa na dotovaní spravodlivého sociálneho systému napríklad zvýšenými daňami z prepychu. Viac na www.priama demokracia.
Je nepochopiteľné a zarážajúce, ak zo strany organizátorov protestov nie je veľká snaha o ucelený a ujednotený názor na presadzovanie relevantných požiadaviek protestujúcich ako i zintenzívnenie protestov. Vôbec ma preto neprekvapuje aj klesajúci záujem protestujúcich a sympatizantov o protestné zhromaždenia, keď organizátori opakovane ignorujú ich priania a túžby dokumentované na TV záberoch na transparentoch. Organizátori protestov mi tak tragikomicky pripomínajú postoje väčšiny našej ešte nezobudenej verejnosti trasúcej sa od strachu zo zodpovednosti. Klesajúcou razanciou protestov sa tak vytráca spočiatku silný tlak na súčasných politikov, čo im prinavrátilo strácajúcu sa sebaistotu a nádej, že voľby dopadnú tak ako je ich zbožné želanie – že im voliči v tichosti a bez odporu odovzdajú svoj cenný hlas. A čo bude potom po voľbách ? No jedine to známe : je po voľbách, zvyknite si !