Na tlačovkách mnohých relevantných politických zoskupení už zaznievajú snahy sympatizovať s protestujúcimi a začať s nimi viesť dialóg. Je to chabý pokus zatiahnuť organizátorov protestov do neplodných diskusií a získať tým čas ich nasmerovaním do stratena až do volieb. Organizátori protestov by mali čo najskôr sformulovať svoje požiadavky a začať rokovania s ústavnými činiteľmi. Relevantné politické zoskupenia sa zatiaľ cítia silný v pantofliach, nedávajú veľmi najavo svoje obavy z ich budúcnosti, ale niektoré pertraktované snahy o rokovanie napríklad o zmene volebného zákona dávajú tušiť, že sú ochotné na niektorí ústupky. Avšak aj uvádzané preudonávrhy pána Najväčšieho z Maďarov z Hídu svedčia len o tom, že sa aj na prahu nezvratných prevratných zmien snaží za každú cenu udržať na výslní v súčasnej politike, kde však boli tieto jeho iniciatívy za celých 22 rokov ? Usilovne kolaboroval s ostatnými skompromitovanými politikmi a ak by nedošlo k protestom Gorila, nikdy by ho takéto myšlienky nenapadli. A tak isto je to aj s ostatnými súčasnými politikmi, neverte im, už nikdy. Náramne im vyhovuje stav, keď sú nedotknuteľní lebo majú moc, sú doslova opitý mocou. Spomeňme si na knihu Ladislava Mňačka “ Ako chutí moc.“ Kto ju nečítal, nech si ju prečíta, mnoho pochopí. Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Ľudia, bojujme o to, aby už moc nemohla korumpovať, dokáže to len priama demokracia, kde vládne len ľud a štát doslova riadia len ním zvolení nezávislí špičkoví odborníci a nie všelijakí skrachovanci a kariéristi. Teda už nie vláda ale riadenie štátu ministerskou radou, už nie predseda vlády ale predseda ministerskej rady. Minister je v preklade služobník a nie človek čo ostatným len vládne. Demokracia je v preklade vláda ľudu !